ovocinarstvo

Generatívne rozmnožovanie ovocných rastlín

Pri tomto spôsobe rozmnožovania sa vysievajú dobre vyzreté semená získané z vybraných rastlín. Vzniká populácia rastlín (potomstvo) s rôznymi vlastnosťami danými rôznym genetickým založením (genotypom), niekedy dosť nevyrovnaných, so spravidla bujným rastom, rôzne dlhou juvenilnou fázou (neskorší vstup do rodivosti), aloríznym koreňovým systémom (výrazný kolovitý koreň a slabšie bočné korene - náročné na hlbšiu predvýsadbovú prípravu pôdy), odolnejšie proti suchu, náročné na predvýsadbovú prípravu pôdy. Často sú hospodárske vlastnosti takto získaných rastlín horšie ako pri rodičovských rastlinách.

Generatívne rozmnožovanie sa pri ovocných rastlinách vzhľadom na niektoré jeho nevýhody (neskorý nástup rodivosti, spravidla veľká variabilita, rôzna efektívnosť rozmnožovania) využíva v súčasnosti v omnoho menšej miere ako v minulosti. V súčasnosti sa používa len pri výrobe podpníkov, rozmnožovaní jahody mesačnej a pri šľachtení ovocných rastlín (na priamu produkciu rastlín pre produkčné výsadby sa prakticky nepoužíva, prípadne pretrváva u drobnopestovateľov pri orechu kráľovskom, gaštane jedlom).

Semenárstvo je odvetvie škôlkárstva, ktorého produktom sú semená ovocných rastlín (určené na získanie tzv. „generatívnych“ podpníkov výnimočne produkciu rastlín).

Vývoj semenárstva:

1.   Náhodný výber plánok v prírode a produkcia osiva z náhodne vybratých divorastúcich stromov.

2.   Produkcia osiva z registrovaných a uznaných materských stromov

3.   Produkcia osiva v semenných hájoch z vyselektovaných preverených materských stromov povolených (registrovaných) klonov, ktoré podliehajú pred registráciou rovnakému postupu ako ušľachtilé odrody ovocných rastlín.

Selekciou a udržovaním ovocných rastlín sa zaoberajú šľachtiteľské stanice.

OSIVO – semená alebo plody kultúrnych rastlín, ktoré sú určené na výsev a majú mať najlepšie úžitkové vlastnosti. Osivo uvádzané do obchodného obehu podlieha ústrednej kontrole a musí spĺňať normami stanovené parametre.

UZNANÉ OSIVO (SADBA) spĺňa požiadavky stanovené vykonávacou vyhláškou MP SR k ustanoveniam zákona o odrodách, osive a sadbe pestovaných rastlín pri odrodách zapísaných do Štátnej odrodovej knihy.

OSIVO je rastlinný materiál určený na ďalšiu reprodukciu alebo pre priame využitie v poľnohospodárskej praxi, ktorý pochádza z prihlásených a úradne prehliadaných porastov základného alebo certifikovaného rozmnožovacieho materiálu. Svojimi osivovými hodnotami, t.j. čistotou, klíčivosťou, prímesami iných druhov, odrôd, odchylných typov a zdravotným stavom musí spĺňať požiadavky vykonávajúcej vyhlášky MP SR k ustanoveniam zákona pre daný druh. Pri zahraničných odrodách množených na základe povolenia ÚKSÚP-u musí zodpovedať požiadavkám odberateľa alebo vyššie uvedenej vyhláške.

1. Získavanie – ZBER osiva

Osivo ovocných rastlín pre dopestovanie generatívnych podpníkov sa získava z plodov uznaných alebo registrovaných materských semenných stromov. Materské semenné materské stromy sú jedince rozličných ovocných druhov, pri ktorých je zaručená pravosť druhu a odrody (registrované odrody), spĺňajú podmienky dané zákonom o odrodách, osive a sadbe pestovaných rastlín. Stromy majú mať dobrú rodivosť, majú byť odolné proti chorobám a škodcom, majú byť bezvirózne, nie citlivé na extrémne nízke teploty a znášať sucho. Pri výsadbách materských semenných stromov musí byť dodržaná izolačná vzdialenosť od stromov iného genetického založenia toho istého druhu. Materské stromy musia pravidelne prehliadať pracovníci rastlinolekárskej služby. Plody by sa mali zberať v optimálnom stupni zrelosti, ktorý zabezpečí dobrú kvalitu osiva (klíčivosť) a ľahké vylúštenie. Zvyčajne sa plody zberajú z materských semenných stromov v plnej zrelosti strasením a pozbieraním z pôdy. Postup pri získavaní a pozberovej úprave osiva upravuje norma.

V rozmnožovateľskej semenárskej praxi poznáme tieto kategórie rozmnožovateľského materiálu:

o     Uznaný semenný strom je vybraný materský strom, ktorý prešiel uznávacím pokračovaním a je uznaný na získavanie semien. Je riadne označený registračným číslom, je odolný proti chorobám a škodcom a svojimi biologickými vlastnosťami zodpovedá všetkým požiadavkám na uznanie semenného stromu.

o     Registrovaný semenný strom je vybraný materský strom, ktorý ešte neprešiel uznávacím pokračovaním a z jeho plodov sa získava osivo, ktoré sa môže so súhlasom ÚKSÚP-u použiť na sejbu s cieľom získať podpníky v prípade nedostatku osiva z uznaných semenných stromov.

Materské semenné stromy môžu byť z biologického hľadiska plánky resp. semenáče.

o     Plánka je jedinec (strom) príslušného ovocného druhu, ktorý vyrástol z osiva divorastúceho stromu, ktorý rastie oddelene (v priestorovej izolácii) od kultúrnych (ušľachtilých) stromov toho istého botanického druhu.

o     Semenáč je jedinec – strom, ktorý vyrástol zo semena ušľachtilého stromu (odrody).

2. SKÚŠANIE A UZNÁVANIE OSIVA

Medzinárodná organizácia (International Seed Testing Association - ISTA) vydáva ”Medzinárodné predpisy pre skúšanie osiva”. Predpisy ISTA sú rešpektované v príslušných STN.

Zvlášť dôležité sú pravosť, čistota, klíčivosť a energia klíčivosti (podiel vyklíčených rastlín za určený čas). Vypočíta sa úžitková hodnota osiva a ďalšie parametre.

   čistota x klíčivosť                                            čistota (%) x lab.klíčivosť (%)

Úžitková hodnota osiva [%] =  ----------------------------   =  UHO     =          -----------------------------------------                                                                 100                                                                             100

ČISTOTA OSIVA

Čistota osiva jahody mesačnej musí byť minimálne 90%, osiva jabloní a hrušiek minimálne 75% a pri ostatných ovocných druhoch minimálne 95%.

·      Nečistoty - účelovo nepoužiteľné alebo nežiadúce zložky v príslušnom druhu obilnín, strukovín alebo olejnín vrátane mŕtvych škodcov.

·      ŠKODCOVIA - živý škodcovia, ktorých prítomnosť znehodnocuje obilniny, strukoviny alebo olejniny

KLÍČENIE je prechod od latentného života embrya v semene do aktívneho života Klíčenie semien nastáva po prerušení ich latencie súvisiacej s odvodnením. protoplazmy. Preto klíčenie semien začína prijatím vody do semien (nabobtnanie) a potom sa zosiluje dýchanie a stupňuje sa enzymatická aktivita v semenách. Vonkajším prejavom začiatku klíčenia semien je rast radikuly (korienka) prasknutou testou (osemením). Zvýšená rýchlosť dýchania pri klíčení semien je nevyhnutná, pretože sa pri ňom spotrebúva značné množstvo energie. Sú mobilizované rezervné látky uložené v zásobných pletivách semien (v endosperme resp. klíčnych listoch).

Bobtnanie semien je proces fyzikálny a nabobtnané semeno pokiaľ nezačalo vlastné klíčenie môže byť opäť vysušené bez toho, aby sa klíčok poškodil. Preto rast klíčnych rastlín zo semien nabobtnaných vo vode a potom vysušených je rýchlejší ako rast rastlín zo semien suchých, predtým nezbobtnaných.

Okrem vody je nevyhnutnou podmienkou klíčenia semien kyslík (potreba kyslíka vyplýva z potrieb energie pri klíčení zaisťovanej aeróbnym dýchaním).

Teplotné optimum klíčenia je pri rastlinách z našej oblasti medzi 25-28 ^oC, maximum medzi 30-40 ^oC, pri teplomilných rastlín je optimum medzi 30-35 ^oC, maximum 40 ^oC a viac. Teplotné minimum a optimum je pre klíčenie zvyčajne nižšie ako pre neskorší rast (požiadavka nižších teplôt v počiatočných rastových etapách). V niektorých prípadoch pôsobí na klíčenie pozitívne kolísanie teplôt. Normálny vývin epikotylov klíčnych rastlín je niekedy umožnený len chladom pôsobiacim pri klíčení, napr. pri broskyniach alebo krovitých pivonkách.

o     KLÍČIDLO - zariadenie pre laboratórne stanovenie klíčivosti semien. Klíčidlo musí zabezpečiť optimálne podmienky pre klíčenie.

o     klíčivosť - podiel zŕn alebo semien schopných vytvoriť morfologické znaky klíčenia v určenom čase za podmienok určených v STN 46 10 11. schopnosť klíčenia semien, ktoré sa vyjadruje v % semien, z ktorých sa počas skúšky klíčivosti vytvorili normálni klíčenci a pri ktorých sa predpokladá, že sa v priaznivých podmienkach vyvinú v normálne rastliny. Stanovenie klíčivosti sa vykonáva laboratórne na klíčidle v optimálnych podmienkach vlhkosti, teploty a svetla po dobu stanovenú v metodike skúšania.

UZNÁVACIE KONANIE: systém odbornej štátnej kontroly, pri ktorej sa overujú biologické a osivové hodnoty osiva hodnotením množiteľského porastu laboratórnym rozborom úradnej vzorky osiva, prípadne vegetačnou skúškou.

UZNANÉ OSIVO: osivo, ktoré zodpovedá predpísaným požiadavkám; uznané je na základe výsledkov prehliadok množiteľských porastov a laboratórnych rozborov vykonaných ÚKSÚP-om (Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym).

ODRODA: skupina rastlín v rámci najnižšieho známeho botanického taxónu, ktorú možno definovať prejavom znakov vyplývajúcich z daného genotypu alebo kombinácie genotypov, odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny rastlín prejavom aspoň jedného z uvedených znakov a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.

ZÁKLADNÉ OSIVO: osivo registrovanej odrody vyrobené z udržiavacieho šľachtenia a úradne uznané kontrolným ústavom ako základné osivo v generáciách SE 1, SE 2, SE 3, E; počet generácií pre jednotlivé druhy stanovujú príslušné právne predpisy. Pri ovocných rastlinách poznáme dve generácie SE1 a E.

CERTIFIKOVANÉ OSIVO: bezprostredne vyrobené osivo zo základného osiva, úradne uznané kontrolným ústavom v generáciách C1, C 2; počet generácií pre jednotlivé druhy stanovujú príslušné právne predpisy.

3. SKLADOVANIE - UCHOVÁVANIE OSIVA

Medzi zberom a výsevom je takmer pri všetkých druhoch drevín určité časové obdobie. Osivo sa musí do sejby uchovať tak, aby sa jeho klíčivosť ostala plne zachovaná. Metódy uchovania sa musia riadiť podľa vlastností druhov osiva a podľa predpokladanej doby uskladnenia. Rozhodujúci vplyv na uchovanie osiva má jeho vlhkosť, preto je potrebné včas regulovať obsah vody pri rôznych spôsoboch skladovania. Podľa VON SCHÖNBORNA (1964) poznáme zásadne dve metódy ošetrenia: uchovávanie s vysokým obsahom vody a uchovávanie so znížením vlhkosti. Podľa dĺžky uskladnenia rozlišujeme krátkodobé, stredné a dlhodobé uskladnenie.

-       Pri krátkodobom uskladnení (do jedného roka) využívame uskladnenie vo vlhku a chlade. K týmto spôsobom uskladnenia a zároveň príprave osiva pred výsevom patrí stratifikácia. Semená ovocných rastlín sa skladujú prakticky len krátkodobo.

-       Dlhodobé uskladnenie slúži najmä viacročné udržanie osiva drevín plodiacich v dlhších časových intervaloch. Môže sa použiť len pri osive, ktoré znáša výrazne zníženie vlhkosti osiva, čo je predpokladom pre znížené dýchanie a tým aj nižšiu spotrebu energie. Používa sa najmä pri ihličnanoch.

Osivo sa musí skladovať v samostatných skladoch, prípadne vo vymedzených častiach skladov. Pri skladovaní a ďalšej manipulácii s osivom je potrebné urobiť také opatrenia, aby nebolo možné zameniť a pomiešať dávky, aby ich nenapadli škodcovia, nezhoršila sa kvalita osiva a aby bolo možné manipulovať s osivom.

Každá dávka osiva musí byť v sklade samostatne označená náveskou s týmito údajmi:

-       obchodný názov alebo meno a sídlo výrobcu, baliarne alebo distributéra;

-       názov druhu alebo druhov, ak ide o zmes, vrátane percentuálneho zastúpenia jednotlivých druhov v zmesi;

-       názov odrody alebo odrôd u zmesí, ak nejde o obchodné osivo podľa požiadaviek právnych predpisov;

-       kategória osiva;

-       generácia základného a certifikovaného osiva;

-       identifikační číslo alebo číslo dávky;

-       rok úrody;

-       hmotnosť netto alebo počet kusov v balení;

-       názov moridla a jeho účinná látka.

Sklady na osivo alebo vymedzené časti skladov musia byť čisté, suché, ľahko vetrateľné, prípadne klimatizované a vybavené dostatočným osvetlením. Izolovaná podlaha musí zabraňovať prenikaniu vlhkosti. V skladoch, v ktorých sa má osivo skladovať dlhšie ako 5 mesiacov, nemá byť relatívna vlhkosť vzduchu vyššia ako 70% a ani prechodne nemá byť vyššia ako 75%.

4. PRÍPRAVA - ÚPRAVA OSIVA

Pozberové dozrievanie je obdobie, kedy sú zberané semená v tzv. dormancii (kľudový stav), takže nie sú schopné ani v priaznivých podmienkach vyklíčiť.

Pozberové dozrievanie vzniklo ako biologické prispôsobenie, ktoré umožňuje semenám prežiť v nepriaznivých podmienkach a bráni vyklíčeniu semien v dobe, kedy by vzídené rastlinky nemali vhodné podmienky pre ďalší vývoj a prežitie (napr. na jeseň).

Semená mnohých druhov drevín neklíčia po dozretí na jeseň ani ak majú vytvorené optimálne vonkajšie podmienky potrebné na klíčenie (vlhkosť, teplo, kyslík, svetlo). Semená drevín z určitých klimatických oblastí mierneho pásma podliehajú dormancii semien. Táto zábrana klíčenia stráca svoju účinnosť v prírodných podmienkach až počas zimy pôsobením nízkych teplôt.

Príčiny dormancie semien môžu byť rozličné:

1. dormancia má základ v embryu, a to ako:

-       neúplne vyvinuté embryo;

-       odpočívajúce embryo;

2. dormancia má základ v osemení či oplodí, t.j.:

-       nepriepusnosť pre vodu a plyny (Významná je najmä vrstva tzv. palisádového sklerechýmu v osemení brániaca bobtnaniu. Sklerenchymatickú vrstvu možno narušiť mechanicky = skarifikácia alebo použitím kyseliny sírovej.);

-       prítomnosť látok brzdiacich klíčenie v dužine plodov, vnútri semena alebo v obale semena (šípky a jablká - kyselina abscisová. Bez týchto inhibítorov by dužina plodov poskytovala výborné podmienky pre klíčenie semien v dobe, kedy by to pre ďalší vývin rastliny bolo nevhodné.)

3. kombinácia rôznych foriem dormancie semien

4. druhotná (sekundárna) dormancia semien

Na prekonanie rôznych foriem dormancie poznáme špecifické metódy ošetrenia.

o     Semená s nedostatočne vyvinutým embryom

Pri mnohých druhoch drevín nedosahuje embryo po dozretí semien ešte plnú veľkosť. Embryo sa musí ešte ďalej vyvíjať, semená musia dozrieť. Pretože sú k tomu zvyčajne potrebné vyššie teploty miešajú sa semená hneď po zbere s vlhkým pieskom a uložia sa na niekoľko mesiacov pri teplote 15-20 ^oC (teplé mokré ošetrenie) a potom sa podrobia ešte niekoľko mesiacov studenému mokrému ošetreniu pri 3-5 ^oC, pri ktorom sa rozrušia ešte prípadné prekážky klíčenia iného dôvodu. Semená však nemusia klíčiť len z tohoto dôvodu.

o     Semená s odpočívajúcim embryom

Embryá v semenách mnohých druhov drevín sú v dobe zberu už úplne vyvinuté, ale nachádzajú sa vplyvom inhibície v štádiu kľudu, ktoré je v čase dozretia najhlbšie a pôsobí ako zábrana klíčenia. Táto dormancia sa dá prekonať len jedno až viacmesačným pôsobením chladu na semená, a to v rozmedzí teplôt 1-10 ^oC; optimálna teplota je okolo 5 ^oC. Ak sa semená vyžadujúce chlad vystavia príliš skoro vysokým teplotám nastupuje často sekundárna dormancia, ktorá môže byť hlbšia ako primárna. V praxi sa tieto semená určitý čas stratifikujú, pričom sa zároveň odstránia aj iné formy dormancie. Semená vyžadujúce chlad klíčia spravidla spočiatku len pri pomerne nízkych teplotách, ktoré majú podľa druhu len úzky rozsah. Klíčenie pokračuje veľmi pomaly a je preto spojené s rôznymi rizikami. S pokračujúcim prekonaním dormancie sa pri väčšine semenách rozširuje optimálny rozsah klíčenia, ktoré po úplnom odbúraní inhibičných látok leží okolo 20-25 ^oC, čo je predpokladom pre isté a rýchle klíčenie.

o     Semená s osemením alebo oplodím nepriepustným pre vodu a plyny

Dormancia semien niektorých druhov je podmienená veľmi tvrdým oplodím alebo osemením. To zabraňuje vo veľkej miere prístupu vody a plynov (kyslíka a oxidu uhličitého) a ponecháva tým semená často v jednoročnom alebo dvojročnom nútenom kľude. V prírodných podmienkach sú obalové vrstvy rozrušené až činnosťou pôdnych organizmov. Pretože mikroorganizmy sú aktívne len v teplom ročnom období zostávajú semená ležať najmenej jedno leto.

Okrem mikrobiálneho odbúrania možno tvrdé šupky rozrušiť mechanicky alebo pnutím semien (uložením v rôzne teplej vode). V praxi sa používajú na prekonanie núteného kľudu tejto skupiny semien tri metódy: ošetrenie semien koncentrovanou kyselinou sírovou, ošetrenie horúcou (vriacou) vodou a rozrušenie osemenia.

Pri ošetrení koncentrovanou kyselinou sírovou sa semená ponoria na rôzne dlhú dobu (podľa druhu až 2 hodiny) do koncentrovanej kyseliny sírovej následne sa opláchnu a po osušení sa ihneď vysievajú alebo stratifikujú. Pri ošetrení horúcou vodou sa semená môžu krátko horúcou vodou až po viachodinové namáčanie – obvykle sa semená do vriacej vody v sáčku zavesia a potom sa ponechajú v chladnúcej vode niekoľko hodín. Pri mechanickom narušení šupky sa semeno pohybuje asi 30 minút v bubne s pozdĺžnymi drážkami a čiastočne naplnenom sklenenými črepinami s veľkosťou 5-10 mm. Semená a črepy skla sa zmiešajú v pomere 1:4 a po akcii sa opäť oddelia zodpovedajúcimi sitami.

Z uvedených metód sa spravidla najlepšie výsledky dosiahnú mechanickým narušením šupky.

o     Látky brzdiace klíčenie v zrelej dužine plodov, vnútri semena a v osemení

Inhibítory klíčenia sa zvlášť často vyskytujú v bobuľových plodoch alebo kôstkovinách s dužinatým oplodím. Klíčenie je potlačené pôsobením rôznych chemických zlúčenín, najmä organickými kyselinami, kumarínom, nenasýtenými laktónmi a i. - tieto možno pomerne ľahko odstrániť. Plody sa bezprostredne po zbere alebo po krátkom hnilobnom procese rozdrtia, semená sa vyplavia cez sitá prúdiacou vodou, potom sa vysejú alebo až do výsevu stratifikujú. Ak sa pozbierajú semená niektorých druhov, najmä ruží, ešte pred plnou zrelosťou, t.j. v dobe ich fyziologickej zrelosti zabráni sa zrejme plnému vytvoreniu inhibičných látok a tým sa prekoná inak obvyklé a nevyhnutné preležanie semien.

Túto dormanciu možno odbúrať viacmesačnou stratifikáciou pri teplote tesne nad 0 ^oC, resp. sa dá predísť zberom pred plnou zrelosťou a okamžitým výsevom.

o     Kombinácia rôznych foriem dormancie

Pri mnohých druhoch je tvrdá šupka osemenia kombinovaná s odpočívajúcim embryom a preto sa musia odstrániť dve rôzne prekážky rastu aby mohlo nastať klíčenie. Najprv je potrebné aspoň čiastočne prekonať tvrdosť osemenia až potom je možný príjem vody a prekonanie dormancie studenou stratifikáciou. Semená týchto druhov sa často podrobujú tzv. stupňovitej stratifikácii, kedy sa skladujú po navrstvení do piesku najprv niekoľko týždňov asi pri 20 ^oC a potom sa stratifikujú pri obvyklej teplote.

o     Sekundárna dormancia

Semená za normálnych podmienok klíčivé sa môžu pôsobením nevhodných podmienok prostredia dostať do dormancie. Sekundárna dormancia nastáva pri vysokých teplotách skladovania. Predpokladá sa, že táto forma dormancie je spojená s fyzikálnymi zmenami v semennej šupke čo vedie k silnému obmedzeniu výmeny plynov. Sekundárnu dormanciu semien možno prekonať rovnakými metódami ako ostatné formy dormancie.

SPÔSOBY OŠETROVANIA OSIVA

o     MORENIE OSIVA: opatrenie slúžiace na likvidáciu alebo aspoň obmedzenie škodlivých činiteľov (chorôb a škodcov) prenosných osivom alebo pôdnych patogénov, ktoré napádajú mladé rastliny v prvých fázach rastu.

-         FYZIKÁLNE METÓDY MORENIA OSIVA prevažne využívajú teploty, ktoré sú letálne pre škodlivé činitele. Z dôvodu značnej rizikovosti sa využívajú len obmedzene. Okrem termického morenia sa vo veľmi obmedzenej miere využívajú niektoré druhy žiarenia.

-         CHEMICKÉ METÓDY MORENIA OSIVA je fungicídne, insekticídne alebo kombinované. Z technologického hľadiska poznáme morenie suché, kvapalné, slurry metódou, inkrustáciu a aplikáciu pesticídov do obalu pri obaľovaní semien.

Morenie osiva je v mnohých prípadoch účinnejšie ako plošná aplikácia pesticídov. V porovnaní s ňou je ekonomickejšia a vhodnejšia aj z hľadiska hygienicko-toxikologického.

o     INKRUSTÁCIA - technológia morenia osiva, ktorou sa aplikujú pesticídy pomocou fixačných látok. Inkrustačná hmota umožňuje farebné tenkovrstevné povliekanie semien, pričom sa ich prirodzený tvar a rozmery nemenia (tým sa inkrustácia líši od obaľovania semien). Inkrustácia osiva zvyšuje účinnosť morenia a znižuje náklady na ochranu dokonalým rozmiestnením pesticídov po povrchu semena a dávkovaním účinnej látky a zabraňuje vnikaniu mikroorganizmov do semien trhlinami v osemení. Zlepšuje sa aj hygiena pri manipulácii s inkrustovaným osivom.

o     OBAĽOVANIE SEMIEN - úprava osiva, pri ktorej sa semená obaľujú do špeciálnej hmoty, aby získali jednotnú veľkosť, tvar a hmotnosť. Obaľovanie semien umožňuje presný výsev i pri druhoch s tvarovo nepravidelnými, drobnými, chlpatými alebo drsnými semenami. Znižuje sa ním spotreba vysievaného osiva a pre ochranu vzchádzajúcich rastlín stačí malé množstvo pesticídov v obalovej hmote. Hrúbka obalu závisí od použitých materiálov a je v rozpätí 1-3 mm. Obal musí byť dostatočne pevný, aby odolával poškodenie pri manipulácii a výseve. Zároveň musí umožňovať absorpciu vody tak, aby sa po ponorení peliet do vody 50% rozpadlo počas 1-2 minút. V pôde musí pukať a vytvárať optimálne podmienky pre klíčenie; klíčivosť má dosahovať 95-100%. Obal pritom nemá byť vynášaní klíčnymi listami na povrch pôdy.

o     SKARIFIKÁCIA obrusovanie osemenia pre uľahčenie klíčenia.

o     STRATIFIKÁCIA je udržiavanie osiva v priebehu zimy, do termínu sejby v takých podmienkach, ktoré sú optimálne pre pozberové dozrievanie a udržanie klíčivosti, prípadne podporu hromadného klíčenia po výseve odbúraním inhibítorov klíčenia. Osivo sa vrství alebo premiešava s vlhkým substrátom, ktorý má byť vzdušný ale má mať aj určitú vododržnosť (čistý riečny piesok, zmes piesku s rašelinou; substrát sa udržiava vlhký), do stratifikačnej zmesi sa môže pridať vápenný prach alebo drvené drevné uhlie, ktoré chráni semená proti plesniam a udržiava pri teplote 2-6-8 ^oC; substrát sa udržiava stále vlhký. Pri stratifikácii dochádza k odbúravaniu inhibičných látok z obalov semien, k napučiavaniu a na jej konci sa môžu objaviť náznaky klíčenia. Pri stratifikácii sa simuluje priebeh podmienok v zimnom období v prírode.

Stratifikácia môže prebiehať v prirodzených vonkajších podmienkach a v kontrolovaných podmienkach (chladiareň). V prvom prípade sa zmes substrátu a semien (3-6:1) vloží do nádob, bední alebo PE vriec, ktoré sa umiestnia napr. do hlbokého pareniska. V mrazivých dňoch sa na parenisko dávajú okná inak je parenisko voľné. Niektoré škôlky na stratifikáciu používajú murované (na dne pálená tehla) alebo betónové žľaby na chránenom mieste (severná strana budov) hlboké cca 0,50 m, kam sa semená so substrátom počas zimy ukladajú. Dno žľabov je vyspádované a musí mať v najnižšom mieste otvory pre odvod vody. Vrchná a spodná časť žľabu je vyložená hustým kovovým pletivom, ktoré slúži ako ochrana proti myšiam a vtákom. Občas sa zmes v žľabe prevrství a podľa potreby i zavlaží. Na jar sa stratifikované semená oddelia od substrátu (preosiatím, vyplavením) a môžu sa vysievať. V prípade, že osivo začalo klíčiť a nie je možné ho vysiať, musí sa umiestniť do chladeného priestoru s teplotou 0 ^oC. Pri stratifikácii v podmienkach umelého chladenia sa osivo so substrátom dá do PE vriec, nádob alebo bední a umiestni sa do chladiarenských boxov s teplotou 1-3 ^oC.

Doba počiatku stratifikácie sa volí s ohľadom na dobu predpokladaného výsevu a podľa požiadaviek jednotlivých ovocných druhov na dĺžku stratifikácie.

Pri stratifikácii suchých semien sa doporučuje osivo namočiť na 24 hodín do vody (v nádobe s neoxidujúceho materiálu, kde sa semená zaťažia, aby neplávali na povrchu a nechajú sa namáčať pri teplote 4-8 ^oC počas 1 týždňa; pri kratšom čase namáčania – 3 dni sa používa voda teplá do 30 ^oC), preventívne ošetriť fungicídom proti prípadnému šíreniu hubových chorôb a až potom ho zmiešať s vlhkým substrátom. V niektorých škôlkach sa osvedčil výsev na jeseň – v tomto prípade stratifikácia prebieha počas zimy priamo na pozemku.